Vyrazili sme v piatok poobede z Pece pod Snezkou, smer Maly Staw - ladovcove jazero na polskej strane Krkonos.
Trasa je az po upatie Snezky vzhladom na velke prevysenie a nepohodlny kamenisty teren pomerne narocna. A musim sa priznat, ze som s mojou biednou kondickou daaalekooo zaostavala za pelotonom.
Nastastie ma postavila na nohy adrenalinova injekcia od asi 8 rocneho dievcatka, zostupujuceho dole strmym zrazom oproti mne. Ked som ju slimacim tempom, sliapuc si po jazyku a tazko funiac minala, otocila sa na rodica a zvonivym hlaskom sa spytala: 'teta sa taky tak trapi?'.... Ta ‘teta' ma fakt nastvala... ;-)
Prvy vecer nas zastihol v Upickych mociaroch, v pozadi Snezka (1602 mnm).
Dalej sme pokracovali po dlazdenej Ceste cesko-polskeho priatelstva, co uz bola v podstate brnkacka, kedze ceski a polski priatelia sa o nu staraju naozaj vzorne, a s trochou opatrnosti sa dala zvladnut aj po tme.
Do ciela sme dorazili az v noci a rano na nas cakalo prijemne prekvapenie.
Prve rano - Maly Staw.
Krakonosa sme zatial nestretli, ale zato sme mali ine predstavenie...mimochodom je cca 6 hodin rano...
Od Maleho Stawu sme pokracovali dalej po Ceste cesko-polskeho priatelstva cez Spindlerov Mlyn k Sneznym jamam.
K Spindlu sme dorazili okolo poludnia, takze fotit sa moc nedalo a, pravdu povediac, okrem nemeckych a rakuskych dochodcov fotit vlastne ani nebolo co. Cez zimu je to tam pravdepodobne fotogenickejsie.
Vacsina trasy medzi Malym Stawom a Sneznymi jamami sa nachadza v pasme kosodreviny miestami prestriedanou mrtvym lesom.
Druhe rano bolo pre zmenu hmliste - Snezne jamy:
Cesta cesko-polskeho priatelstva sa nachadza v 1. - 2. ochrannom pasme KRNAPu a je tu zakazane taborit, ale po ceste sme narazili na niekolko horskych chat, nazyvanych ‘boudy' (niektore v podobe obrovskych niekolkoposchodovych budov), kde sa dalo prenocovat za celkom prijatelne ceny a ak bolo plno, nechali Vas prenocovat aj hromadne na zemi v jedalni, alebo spolocenskej miestnosti.
Starsidelna ‘bouda' alebo The Fall of the House of Ushers:
Po ceste spat sme sa zastavili aj v kamennom meste Adrspachy. Na prehliadku celeho arealu sme nemali cas, ale to, co sme stihli zhliadnut vyzeralo pekne.
Zial, mam len jedno uplne pokazene foto:
Augustovym slnkom sa nedajte pomylit, rano a vecer bola poriadna zima, ale kazdopadne odporucam zbalit si bagel, vyuzit posledne zachvevy slnecneho pocasia a vyrazit na turu.
